1230
Medzany v stredoveku
Prvá písomná správa o Medzanoch pochádza z roku 1230. Kráľ Bela IV. listinou potvrdil, že výmenou za tri štvrtiny desiatku odvádzaný tunajšími poddanými Jágerskému biskupovi Lambertovi, daruje mu pozemkové majetky v obci, ktoré patrili do hradného panstva Šariš. Medzany vystupujú v tejto listine pod názvom „de nostris possessionibus…Megepotok.“ Listina nás nepriamo informuje o existencii kostola a fary v obci, keď štvrtinu desiatku dostával naďalej miestny farár.
3. -14 storočie
Názov obce pochádza od slovenského slova medza vo význame hranice nejakého územia, alebo medzi územiami dvoch alebo viacerých administratívnych celkov. Názov obce je v písomných materiáloch z 13. -14 storočia zväčša rozšírený o maďarské slovo patak (potok). Maďarský názov obce Megepataka patrí k názvom starobylých slovenských dedín (napr. Ostrovany – Ostropataka, Ploské – Lapispataka) odvodených od podvodných slovenských názvov. Medzany vystupovali pod názvami Mege, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye.
1439
Do roku 1439 boli Medzany (Megepathaka) vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš. Hrad Šariš je jeden z najstarších hradov na Slovensku. Dnes tvorí charakteristickú panorámu nielen obci Medzany, ale mohutnosťou hradného kopca celému okoliu V písomných prameňoch sa prvýkrát uvádza pod menom Sarus v roku 1217. Jeho predchodcom bolo slovanské hradisko. Osídlenie hradného kopca však siaha až do praveku.
15. storočie
Podľa publikácie P. Smatanu bol juhozápadne od Šariša hrad. Pôvodne mal hrad i obec to isté meno. Neobývané územie dostali v roku 1230 do majetku johaniti, ktorí krátko po svojom príchode vystavali hrad. Medzanský hrad dosiahol najväčší rozkvet okolo roku 1280. Hrad zanikol pravdepodobne v 15. storočí po vnútropolitických bojoch.
1600
V roku 1600 sa v Medzanoch (Megye) uvádza 42 poddanských domov. V obci nestála zemianska kúria a obec mala len poddanské obyvateľstvo, ktoré sa venovalo poľnohospodárstvu. Poľnohospodárstvo bolo založené na princípe trojpoľného hospodárenia. Polia sa obrábali hlavne pomocou kráv a volov, siala sa prevažne ráž, ovos a pšenica. Pestovali sa strukoviny, mak, kapusta, pohánka a neskoršie zemiaky. Na výrobu plátna sa pestovalo konope, z jeho semien sa lisoval olej, používaný cez pôst namiesto masti.
1900
Medzany v rokoch 1900-1944
V roku 1900 (15 september) sa v roľníckej rodine v Medzanoch narodil Jozef Tomášik, spisovateľ a učiteľ. Je považovaný za predstaviteľa slovenskej proletárskej poézie, písal aj pod pseudonímom Dumín. Napísal Chlapec a husle (1927), Otvorené okná (1944), Spevy novej doby (1963) a Červená sedma (1964).
1918-1938
V rokoch 1918-1938 sa z obce vysťahovalo 13 občanov za prácou, hlavne do Ameriky. Reemigranti prinášali do obce nielen iný spôsob života, ale niekedy aj iné náboženstvo. Tak tomu bolo v prípade Českobratskej jednoty. Jej rozširovateľom bol reemigrant Andrej Zrivka, pôvodne kajčír a Vacek.
1921
V roku 1921 mali Medzany 513 obyvateľov a 104 domov. Z konfecionálneho hľadiska bolo v obcí 302 rímskokatolíkov, 189 evanjelikov a.v., 12 grécko-katokíkov, 9 židov a 1 obyvateľa, u ktorého sa viera neuvádza. V obci boli dve jednotriedne školy rozdelené z konfesionálneho hľadiska na rím.-kat. školu a evanjelickú školu. Uvádza sa, že jeden učiteľ vyučoval 8 ročníkov a priemerne naň pripadalo 60 žiakov.
1925
V roku 1925 bol v Medzanoch založený Dobrovoľný hasičský zbor. Medzi prvých funkcionárov zboru patrili Viktor Mathia, Alexander Véczey, Július Gajdár, František Čirč a Ján Kipikaša. V priebehu svoje existencie zasahoval zbor pri mnohých požiaroch, ktoré boli v minulosti najčastejšie zapríčinené nepozornosťou, nesprávnou manipuláciou s ohňom, bleskom alebo podpaľačstvom
1940
V roku 1940 mala obec 531 obyvateľov a 103 domov. Administratívne patrili Medzany do Okresného úradu v Sabinove a do notariátu vo Veľkom Šariši, kde bola aj žandárska stanica a lekár.
1941
V roku 1941 sa začalo so stavbou novej viciálnej cesty spájajúcej Župčany, Medzany a Veľký Šariš. Na základe uznesenia Župného úradu z 30.novembra 1942 dostali Medzany podporu 4 000 Ks na zavedene telefónu v obci.
1944
V roku 1944 aj na Medzany doľahli vojnové udalosti. Koncom roku Nemci niekoľkokrát zadržali niektorých občanov obce, ktorých však na zákrok vládneho komisára obce Jána Fabiána prepustili. Vyhlásenej evakuácie pred príchodom frontu sa muži z Medzian nezúčastnili a v dňoch 16 – 20 januára 1945 sa skrývali v lesoch v bunkroch. Dňa 20 januára 1945 vstúpila do obce Červená armáda. O týchto udalostiach výstižne poznamenal kronikár obce, že počas vojny neboli žiadni mŕtvi (v skutočnosti jeden, Poloha).
1945
Medzany v povojnovom období
Po prechode frontu vznikol v obci Revolučný výbor, ktorého členmi boli: Jozef Cebulák, Andrej Dučaj, Viktor Ferenc, Július Gajdár a Andrej Zrifka. Ich hlavnou povinnosťou boli prípravy do volieb do Národného výboru.
Voľby sa uskutočnili už 22. januára 1945. Za predsedu MNV bol zvolený Ján Dučaj, podpredsedom sa stal František Novotný, tajomníkom Andrej Dučaj. Neskoršie bol predsedom MNB Ladislav Mathia a tajomníkom Ondrej Dučaj.
O poriadok a bezpečnosť sa v obci starala Ľudová milícia pod vedením Štefana Dučaja, jej členmi boli: Andrej Dučaj, Andrej Priščák, Viktor Ferenc, Ján Kancír, Andrej Poloha, Ján Kancír a Viktor Výrostek.
Nariadením SNP č.5 zo dňa 6. septembra 1944 bolo školstvo na Slovensku poštátnené. Konfesionálne školy v obci zanikli a bola vytvorená Štátna ľudová škola. Riaditeľom sa stal bývalý správca ev.a.v. školy František Letnický. V roku 1957 v obci vznikla materská škôlka.
1946
V roku 1946 bola v obci zariadená Osvetová rada, ktorej predsedom bol Viktor Mathia a osvetovým referentom Július Gajdár. Dňa 28. Apríla 1946 žiaci ľudovej školy pod vedením výpomocnej učiteľky Margity Hegedusovej predviedli divadelnú hru „Biela pani“. Neskoršie od vedením Júliusa Gajdára nacvičili a predviedli divadelné hry „Ej horička zelená“, „Tri krát svadba“, „Pánik“ a „Kantor“
1947
Kultúru v obci pomáhalo šíriť aj bábkové divadlo založené 23. septembra 1947, ktoré nacvičilo a predviedlo hru „Nevesta zo žalára“. Pre občanov bola aj otvorená miestna knižnica, jej fond novými knihami doplnilo Povereníctvo školstva.
1972
V roku 1972 o najlepšie osvetové zariadenie sa Medzany umiestnili na 3. mieste.
1974
V roku 1974 bol pri osvetovej besede založený folklórny súbor, ktorý sa zúčastnil na folklórnych slávnostiach v Levoči a vo Východnej.
1976
V roku 1976 vystupoval na celoštátnej folklórnej prehliadke v Strážnici s programom „Veselo na lúkach“. Ľudový odev – kroj z Medzian patrí do skupiny najrozšírenejších odevov v oblasti Šariša. V medzivojnovom období však postupne ustúpili mestskému oblečeniu. Z jazykového hľadiska patria Medzany do východoslovenského šarišského resp. stredošarišského nárečia.
1977
V roku 1977 vznikol v obci tanečný krúžok pod vedením Jaroslava Nakatu a Jozefa Kollára členov folklórneho súboru „Šarišan“ v Prešov.
1984
V roku 1984 sa začala úvaha na návrh ONV Prešov a okresného OV KSS v Prešove o pričlenení obce Medzany k Veľkému Šarišu za účelom získania štatútu mesta pre Veľký šariš. V roku 1985 sa podpísala dohoda o pričlenení obce Medzany k Veľkému Šarišu s názvom Medzany miestna časť Veľkého Šariša. V komunálnych voľbách dňa 01.11.1990 do 25-členného mestského zastupiteľstva mesta Veľký Šariš boli za miestnu časť Medzany 3 poslanci – František Fekety, Emília Kušnýrová, Jozef Kipikaša. Títo poslanci začali aktívne pracovať na odčlenení miestnej časti Medzany od mesta Veľký Šariš. Bol podaný návrh na odčlenenie obce Medzany od mesta Veľký Šariš. Občania návrh veľmi podporili. 89% občanov bolo za odčlenenie, 3,5% nesuhlásilo a 7,5% sa nevyjadrilo.
1992
Dňa 1.2.1992 sa obec Medzany stala znovu samostatnou obcou. Do 12 členného obecného zastupiteľstva boli zvolený:
František Mathia Medzany 40
Alžbeta Kancírová Medzany 68
Milan Dučaj Medzany 73
Ján Mathia Medzany 81
Ján Kušnír Medzany 82
Emília Kušnírová Medzany 83
Milota Dudášová Medzany 85
František Grejták Medzany 99
Štefan Kušnír Medzany 118
Vladimír Ferenčík Medzany 126
Ondrej Kurilla Medzany 128
Ing. Pavol Vaško Medzany 140
Na post starostu obce bol zvolený Jozef Kipikaša Medzany 106
V roku1950 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Funkciu predsedu JRD zastávali:
1950 Viktor Ferenc
1951 Imrich Kipikaša
1952 Štefan Poloha
1953 Jozef Boháč
1954-1955 Štefan Poloha
1956 Jozef Boháč
1957-1958 Štefan Poloha
1959 Štefan Kušnír
1960-1965 Štefan Poloha
1966 Ján Tóth
1967-1980 Ing. Pavol Horanský
Na miestnom národnom výbore od roku 1948 pôsobili vo funkcii predsedu a tajomníka:
Rok Predseda MNV Tajomník MNV
1948 Ferenc Viktor
1949-1950 Prišcák Andrej Kipikaša Imrich
1951-1953 Kipikaša Imrich Gajdár Július
1954-1956 Kipikaša Imrich Pristaš Karol
1957 Poloha (Pivonír) Andrej Pristaš Karol
1958 Poloha (Pivonír) Andrej Majiroš Juraj
1959 Poloha (Pivonír) Andrej Boháč Jozef
1960-1963 Boháč Jozef Tomič Štefan
1964-1972 Tomič Štefan Boháč Jozef a
Kipikaša Imrich
1973-1976 Slaninka Anton Kipikaša Imrich
1977-1980 Šoltýs Bartolomej Havrillová Margita
1981-1985 Novysedlák Milan Havrillová Margita
V rokoch 1986 – 1991 boli Medzany, ako miestna časť pričlenené k Veľkému Šarišu.
V rokoch 1992 -2010 pôsobil vo funkcii starostu Obecného úradu v Medzanoch Jozef Kipikaša. Zástupcom starostu bola v rokoch 1992-1994 Alžbeta Kancírová. V rokoch 1995- 2010 bol zástupcom starostu Ing. Pavol Vaško.
V súčasnosti je starostom obce Jozef Kipikaša a zástupcom starostu je Ing. Peter Kijovský.
Erb obce
V obecnej administratíve bola pečať v minulosti dôležitou súčasťou písomností. Bola potvrdením pravosti dokumentu, jeho právnej sily a záväznosti. Odtlačok pečatidla obce Medzany poznáme až z druhej polovice 19. stor. Odtlačok kovovej pečiatky na odtláčanie z podušky sa nachádza na písomnosti – osvedčení z 23.júla 1883. Okrúhla pečiatka o priemere 30 mm je datovaná rokom 1868. V pečatnom poli medzi lemešom a čerieslom z pažite vyrastajú tri pšeničné klasy, na dvoch krajných sedia dva vtáčiky. V kruhopise je nápis: MEGYE KOZSÉK …PESCÉTJE 1868 (Pečať obce Medzany 1868). Na obraze pečiatky je poľnohospodársky motív, ktorý symbolizoval poľnohospodárske zameranie obce. Heraldický erb obce tvorí modrý štít, v ktorom zo zelenej pažite medzi strieborným lemešom a čerieslom vyrastajú tri zlaté pšeničné klasy, na dvoch krajných sedia dva škovránky.